Receptov na Marlenku existuje nespočetne mnoho a snáď každý druhý sa opovažuje tvrdiť, že je tým pravým a pôvodným. U nás sa udomácnila verzia, ktorá obsahovala 4 až 7 plátov medového cesta, muselo sa namáhavo vyvaľkať a bola to poriadna fuška. Myslím si, že nejaký začiatočník by sa do toho ani nemal púšťať ak nechce prísť o všetky nervy a radosť z pečenia. Mamina je však zdatná pekárka/kuchárka, preto sa netreba čudovať, že jej nerobilo problém vytvoriť Marlenku, ktorá smelo mohla konkurovať tej z obchodu. A netrepem len tak do vetra, máme to potvrdené z niekoľkých nezávislých zdrojov. Preto bolo pre mňa prekvapením, keď raz prišla z práce s tým, že nejaká jej kolegyňa piekla Marlenku podľa úplne iného a o poznanie jednoduchšieho receptu, s lepším výsledkom! Ak už mamka tvrdila, že chuťovo bola lahodnejšia, ako tá "naša", to už o niečom svedčí. Ako správni vedci, museli sme túto hypotézu overiť a pustili sme sa tento rok do inej verzie. Výsledok? Ako rozhodla porota zložená z mojich tiet (ktoré takisto piekli "starú" Marlenku) a starkej, naozaj je lepšia. Neváhajte a aj vy sa chopte varechy, túto zvládnu aj tí, ktorí v kuchyni nie sú práve odborníci. Nebudete ľutovať! Na medové cesto potrebujeme: 300 g práškového cukru 400 g hladkej múky 250 g masla 1 PL sódy bikarbóny 3 vajcia 3 PL medu mlieko podľa potreby (cesto však bolo dostatočne riedke a my sme ho priliať nepotrebovali) Na plnku si nachystáme: 375 g masla (1,5 kocky) * 600 g salka (1,5 plechovky) * * s maminou sme sa zhodli na tom, že nabudúce použijeme 2 maslá aj 2 salká. Zbytočne nám ostali zvyšky a viac krému v koláč určite neuškodí. Na dokončenie: 1 hrsť vlašských orechov (mletých, ale môžu byť aj sekané) 1 kakaové pikao Nad parou v hrnci rozpustíme maslo, do ktorého pridáme med, vajcia a práškový cukor zmiešaný so sódou a múkou. Dobre premiešame, aby v ňom neboli hrudky a ak sa vám zdá príliš husté (malo by sa trochu liať) pridáme mlieko. Cesto rozdelíme na zhruba tri rovnaké časti a každú vylejeme na plech vystlaný papierom na pečenie. Roztrieme ho po plechu až k okrajom, nemusí to byť však príliš úhľadne, pretože z neho budeme odkrajovať. Pečieme v rúre vyhriatej na 180° asi 12 minút. Či je hotové zistíme podľa toho, že okraje začnú tmavnúť. Po upečení 3 pláty necháme vychladnúť, potom stiahneme papier a odrežeme okraje tak, aby mali pláty rovnaké rozmery. Zvyšné kúsky cesta nevyhadzujeme! Na plnku si najprv vyšľaháme maslo a postupne doň prilievame salko. Nevaríme ho, plnka bude krásne hustá aj bez toho. Rozdelíme ju na tri časti a postupne natierame pláty a ukladáme ich na seba. Navrch príde posledná časť plnky a potrieme ňou aj boky Marlenky. Nasleduje posledná fáza: odkrajky z cesta rozmrvíme na posýpku a posypeme ňou vrch i boky. Na to prídu nasekané či mleté orechy. Napokon pikao rozmiešame v troške vody (ale nie je to nutné) a pofŕkame ním koláč, tak aby sme vytvorili mriežku. Môžeme použiť aj rozpustenú čokoládu, ale tá v chlade stuhne a pri krájaní praská a robí to na Marlenke neestetické veci.. Marlenku najprv necháme chvíľu oddychovať pri izbovej teplote, zabezpečí to, že plnka sa vpije do cesta a bude mäkká a nadýchaná ako obláčik. Až potom ju vložíme do chladničky a netrpezlivo čakáme, kým sa do nej už konečne budeme môcť pustiť! Možno to vypadá zložito, ale nebojte sa, toto je naozaj omnoho jednoduchšia verzia oproti tej pôvodnej. Už snáď do smrti budeme vždy pri pchaní sa Marlenkou spomínať na to, ako nám teta rozprávala, že od zlosti po kuchyni hádzala vandlík s cestom, pretože ho nemohla vyváľať. Tu to naozaj nehrozí. Ak patríte medzi tých, ktorí všetky cukrovinky pojedli už pred sviatkami a obávate sa, že nebudete mať čím pohostiť návštevu na silvestrovskej párty, k vegetkám prihoďte Marlenku, určite ňou každému vytriete zrak! Myslím si, že vás dokonca budú upodozrievať, že ste ju kúpili a nie vlastnoručne vytvorili. Ba dokonca, padli názory, že táto je ešte lepšia, ako tá z krabice. Šup šup, zásteru okolo krku, varešku do paprčky a ideme!